Turkmenistan

blur-bridge-cars-196634

Prírodné podmienky
Turkménsko je najrovinatejšia stredoázijská krajina a rozkladá sa v púštnom pásme na juhu Strednej Ázie. 80 percent rozlohy zaberá púšť Karakum, ktorá je súčasťou Turanskej nížiny. Prevažnú časť púšte tvoria pieskové presypy. Pozdĺž Kaspického mora sa rozkladá slanisková Kaspická nížina, na ktorej sa nachádzajú ložiská ropy a zemného plynu. Na východe do Turkménska zasahuje pohorie Kugitangtaou, dosahujúce výšky až 3000 metrov nad morom. Na západe sa ťahá horský masív Kopetdag Gerši, územie na jeho úpätí sa vyznačuje veľkou seizmickou činnosťou. Rieka Amudarja tvorí časť východnej hranice s Uzbekistanom. Turkménsko má mimoriadne veľké zásoby ropy a zemného plynu (polostrov Čaleken), významné sú aj ložiská síry, olova a niektorých iných kovov. Podnebie sa vyznačuje horúcim a suchým letom a pomerne chladnou zimou. Väčšina krajiny má púštny charakter.

Dejiny
Najstaršie pamiatky nasvedčujú, že krajina bola osídlená medzi 5. – 4. tisícročím pred Kr.. V 6. storočí pred Kr. oblasť obsadili perzské vojská, o dve storočia neskôr oblasťou prešiel so svojou armádou Alexander Macedónsky. Od 3. storočia pred Kr. v krajine existoval mocná Partská ríša, ktorá sa rozkladala najmä na území súčasného Iránu a Iraku, no patrila mu aj staroveká Marfiana. Do krajiny v tomto období začali prenikať kočovné turecké kmene. V 7. storočí celú Strednú Áziu ovládli Arabi, v 11. storočí seldžuckí Turci a v 14. storočí patrila do Timurovej ríše. Nastala islamizácia obyvateľstva a miešanie nových tureckých kočovných a starousadlých iránskych kmeňov, čím vznikli aj dnešní Turkméni. Po rozpade Timurovej ríše v oblasti vznikli Chivský chanát a Bucharský emirát. Od 16. storočia mali Turkméni prvé kontakty s Rusmi a v 17. storočí časť Turkménov odišla z krajiny do oblasti dnešného Stavropoľu v predkaukazskom Rusku. Do Turkménska prenikli prvé ruské vojská v 19. storočí a v druhej polovici 19. storočia bolo Turkménsko pripojené k cárskemu Rusku. Nastalo pokojnejšie obdobie, skončili sa vojny medzi kmeňmi, rozvíjalo sa hospodárstvo (tradičná výroba kobercov) ale aj poľnohospodárstvo. Počas Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie bola v Turkménsku úspešne nastolená sovietska vláda a 27. októbra 1924 vnikla Turkménska SSR. Tá v roku 1990 vyhlásila autonómiu a v roku 1991 sa osamostatnila. Od roku 1990 bol hlavou krajiny prezident Saparmurad Nijazov, ktorý mal absolútnu kontrolu nad krajinou a potláčal akúkoľvek opozíciu. 21. decembra 2006 zomrel na náhlu srdečnú príhodu.

Politický systém
Od vzniku Turkménska v roku 1992 je v zmysle ústavy demokratická republika. Výkonný predseda je tiež predsedom Rady ministrov hláv vlády. Rada ministrov vykonáva každodenné fungovanie krajiny, najvyšším zákonodarným orgánom je Majlis (parlament), ktorý je priamo volený na päť rokov. Najvyšší orgán moci v Turkménsku Khalk Maslahaty (výbor ľudí) je vedený prezidentom. Prezident Turkménska je hlavou štátu, hlava vlády a vrchný veliteľ ozbrojených síl. Podľa ústavy prezident je priamo volený na päťročné funkčné obdobie a môže byť zvolený viac ako dve po sebe idúce obdobia. Súčasný prezident je Gurbanguly Berdimuhamedov. Súdny systém Turkménska zahŕňa Najvyšší súd, ktorý je najvyšším súdom a najvyšší hospodársky dvor. Podľa ústavy z roku 1992, prezident Turkménska menuje a odvoláva všetkých sudcov. Republika má systém jednej strany. Komunistická strana Turkménska bola premenovaná na Demokratickú stranu Turkménska (DPT) v roku 1991. Strana si udržala pozíciu ako jediná štátna legálna strana.

no replies

Leave your comment